Láska je veľká liečebná sila/ Ako vzniká choroba
16.07.2013 18:10
Láska je veľká liečebná sila
Láska je veľká liečebná sila, ktorú nám pripravil sám život.
Kto skutočne ľúbi, nemôže ochorieť, lebo láska je najčis-
tejšia a najliečivejšia energia aká existuje. V živote toho,
kto je naplnený touto energiou - láskou -nemá choroba
miesto.
Skutočne ľúbiť však môžem len vtedy, ak som sa naučil
milovať sám seba. Láska k sebe a tým aj vo mne musí vedieť
plynúť bez prekážky, bez „keď a alebo". Seba môžem milovať
z celého srdca a duše len vtedy, keď som sám seba našiel
a cítim, že si túto lásku zaslúžim prijať.
Ak skutočne ľúbime, sme „kompletní", a tým aj vyliečení
a zdraví. Lebo láska je najzdravšia a najdokonalejšia opovážlivosť
nášho života. Len ten môže lásku nasmerovať na druhých,
kto prijme a miluje sám seba.
Jeho láska môže voľne prúdiť bez toho, aby potreboval
druhých, alebo ich chcel vlastniť. Láska k druhým sa potom
nezakladá na vlastnostiach druhých, ktoré postrádame v sebe,
ale sme naplnení sami sebou a môžeme ostatným pravé
Ja našej lásky bez podmienok odovzdať.
Milovať znamená dávať - dať celého seba. Láska k sebe
je most k pravému šťastiu. Milovať druhého človeka znamená
priblížiť ho k sebe, doviesť ho do svojho života, vyžadovať,
aby sa vyvíjal, pomáhať mu, aby sa našiel a bol
sám sebou.
Láska je najliečivejšia energia, aká existuje. Láska „rozpúšťa"
hnev a strach, a zabezpečuje radosť zo života. Ukazuje
cestu, pomáha po nej kráčať, sama je cestou. Keď láskyplne
prijmem seba a celý svet, život mnou môže voľne prúdiť,
pretože som v súlade so svojou pravou podstatou.
Začnime teda ľúbiť. Dajme sami sebe šancu žiť tak, že budeme
sami sebou, že začneme byť sami sebou a tým si väčšmi
začneme pripúšťať sami seba a život.
Toto je základný kameň zdravého, plného a dokonalého
života. Až keď sa naučíme žiť dokonale, byť celkom
sami sebou, splníme predpoklad pre silu pravej lásky.
Tým sa aktivuje najväčší liečebný potenciál, ktorý vlastníme.
Keď povieme sami sebe úplné „áno", preskočí toto áno
do nášho vnútra a odzrkadlí sa v našich životných podmienkach.
Potom už naše telo nebude musieť vysielať
posolstvá, ktoré, aby sme neprehliadli, musia sprevádzať
bolesti. Fyzickými a psychickými bolesťami trpíme len
vtedy, keď nežijeme vyrovnane so svojím vnútrom. Môžeme
sa slobodne rozhodovať, čo chceme zažívať, pretože sami
sme zodpovední za seba a svoj osud. Život je len zrkadlo,
rovnako ako je zrkadlom naše telo, výraz nášho vnútra.
Telo a životné okolnosti nám vždy iba ukazujú, do akej
miery žijeme sami so sebou v harmónii a sme sami sebou.
Oslobodil som sa, teda dal som si slobodu byť taký, aký
naozaj som, život mnou môže voľne prúdiť - a som uzdravený.
Ak žijeme tu a teraz, celým srdcom, so všetkým, čo sme,
v bezhraničnej dôvere, plní lásky, vášne a radosti, môže nastať
večný život. Stále sa meniť - to je transformácia, neprestajná
obnova v každom okamihu.
Choroba vždy znamená, že niečo v živote chýba. Život
znamená dozrievať, ustavične sa približovať k sebe samému.
Na to je potrebné byť v každom okamihu otvorený
a pripravený čoraz hlbšie sa ponoriť do života. V každom
momente musí byť človek pripravený odložiť staré Ja
a zrodiť sa pre nové Ja. Preto je rozhodujúci život Tu
a Teraz.
Ako vzniká choroba
Choroba môže vzniknúť, keď
— si myslím, že som urobil chybu, odsudzujem sa za ňu a pochybujem
o sebe. Neexistuje však žiadna skutočná chyba,
pretože žijeme, aby sme sa učili a prišli na to, že našou najväčšou
chybou je to, že nie sme sami sebou. Postarajme sa
o to, aby sme teda svoje najväčšie chyby neopakovali. Byť
sám sebou je naša úloha a súčasne naše naplnenie. Žiť vo vedomí
a naplnení seba samého a nepociťovať nijaký nedostatok,
znamená nerobiť už viac chyby.
Choroba môže vzniknúť, keď
- idem proti vlastnej vôli. Keď nie som taký, ako naozaj
som, prenášam svoje chyby na svoje okolie a staviam sa proti
nemu. No tento negatívny prístup ovplyvňuje aj môj život.
Žijem v disharmónii - vo „vojne" so sebou a so životom.
Bojujem proti všetkému, lebo nie som na svojej strane,
na strane toho, ako žijem.
Choroba môže vzniknúť, keď
- žijem v disharmónii. Lebo nie som taký, aký som; hrám
inú melódiu, udávam falošný tón, nie som v harmónii s melódiou
života, s piesňou vo mne samom. Vždy, keď hrám nejakú
úlohu, udám falošný tón.
Choroba môže vzniknúť, keď
- som proti niečomu. Proti niečomu však môžem byť len vtedy,
keď ma niečo na mne samom ruší, keď som proti niečomu,
čo je vo mne, alebo na mne. V skutočnosti mi prekáža, že nie
som taký, aký som. Som proti svojmu „falošnému" Ja.
Choroba môže vzniknúť, keď
- žijem v nejakom nedostatku, keď nežijem v plnosti života,
v jednote svojej osobnosti. Keď nepripúšťam alebo mením
časť svojej osobnosti, hrám rôzne úlohy, programy, alebo napodobňujem
cudzie vzory správania, žijem v nedostatku seba
samého a tým aj v disharmónii.
Choroba môže vzniknúť, keď
- žijem v hriechu. Žiť v hriechu znamená žiť v odluke,
v nejednote a dokonca v dualite. Hriechy v našom význame
sú ilúzia oddelenia mňa od teba, dobrého od zlého
a rovnako aj oddelenia od seba, keď nie som sám sebou.
Každý raz, keď sa dištancujem od seba samého, sa vlastne
oddelím, žijem v hriechu a tým v disharmónii. Aj toto je
dôvod mojej choroby.
Choroba môže vzniknúť, keď
- nemilujem! Keď nemilujem, nemilujem ani seba, neprijímam
sa taký, aký som, hovorím „nie". Každé „nie" zapríčiňuje
chorobu. Pravá láska znamená povedať „áno", znamená
žiť a byť voľný. Láska je najvyššia Božia ponuka a prvý
duchovný zákon.
Choroba môže vzniknúť, keď
- nie som naplnený. Nie som naplnený, ak mi v mojom „Ja"
niečo chýba, ak nie som celkom taký, aký som naozaj Tu
a Teraz. Byť nenaplnený znamená, že mne samému chýba,
že nežijem v plnosti života, lebo si ho nepripúšťam. Následkami
sú „tiene" a choroba.
Choroba môže vzniknúť, keď
- žijem inak, ako naozaj chcem a považujem za správne. Popieram
seba, nežijem v realite, a tým žijem v disharmónii
so svojím vnútorným Ja. Musím teda nabrať odvahu stáť za
sebou samým.
Choroba môže vzniknúť, keď
- nežijem, teda nemôže mnou tok života bez prekážok
prúdiť. Ak mám vnútorné bloky, keď žijem podľa vnútorných
programov, hrám úlohy, žijem podľa vôle a názorov
iných, keď sa vo mne nemôže voľne rozvinúť energia života,
ak nemôže prúdiť tak, ako je to teraz správne - tak musím
sám pred sebou priznať, že nežijem. Naozaj žiť znamená
byť sám sebou, so všetkými aspektmi života a bez
obmedzení.
Choroba môže vzniknúť, keď
— som si s niečím nie „na čistom", ak som niekomu niečo neodpustil
alebo mu dačo vyčítam, napomínam ho alebo ho obviňujem.
Keď si s okolím nie som na čistom. Mám v sebe niečo
nečisté, možno napríklad role, ktoré hrávam, pocity viny,
alebo spôsoby správania, ktoré mi nezodpovedajú. Mám v sebe
„tiene", miesta, kde sa necítim sám sebou. Tiene sú však
príčinami chorôb. Kým mám s niekým niečo nevyjasnené,
mal by som sa sám seba opýtať, čo nemám vyjasnené sám so
sebou, čo si vyčítam, za čo sa cítim vinný; mal by som sa sám
seba spýtať, k čomu ma to chce priviesť, ktorú časť svojho Ja
nežijem podľa toho, aký naozaj som?
Choroba môže vzniknúť, keď
— sa nemôžem cítiť ľahko a plný života, keď ma niečo ťaží.
K tomu patria problémy, ktoré som nevyriešil, veci,
ktorých som sa nezbavil, hoci ku mne už nepatria, úlohy,
ktoré hrám, ale nie som v nich sám sebou, vzory, podľa
ktorých sa často riadim, ale nesúhlasím s nimi. Všetko, čo
ku mne tu a teraz nepatrí, čo však ešte prežívam, držím sa
toho a napĺňam to, čo ma zaťažuje, lebo to obmedzuje
moju energiu, ktorá má životom voľne prúdiť. Aj toto sú
príčiny choroby a žiaľu.
Choroba môže vzniknúť, keď
— sa pokúšam byť „normálny". Potom nežijem podľa mojej
vnútornej skutočnosti, ale podľa toho, čo zodpovedá vonkajšiemu
svetu. Vonkajšok je však len zrkadlom môjho vnútorného
bytia. Ja formujem svoju vonkajšiu stránku, preto sa
musím riadiť sebou, lebo inak žijem v disharmónii so skutočným
životom vo mne.
Choroba môže vzniknúť, keď
— nenapĺňam a neriešim úlohy života. Úloha je životom
vždy daná na to, aby som sa posunul o krok ďalej. Problémy
a nejasnosti ma nútia, aby som urobil krok k sebe samému.
Mojou hlavnou úlohou je byť sám sebou a s každým okamihom
sa čoraz väčšmi približovať sebe. Ak nevykonám nevyhnutný
krok, telo ma napomína chorobou a žiaľom.
Choroba môže vzniknúť, keď
- nežijem v mieri so sebou samým s so svojím okolím. Som
nespokojný so sebou alebo s druhými. Nemôžem však byť
nič iné ako nespokojný, keď v sebe bojujem proti jednej,
alebo viacerým stránkam svojho Ja. Nespokojnosť mi taktiež
hovorí, že nežijem podľa toho, aký skutočne som. Keď som
sám sebou a žijem v mieri so sebou, môže sa tento mier rozšíriť
aj v pohľade na moje okolie. Byť v pokoji znamená byť
v harmónii - a tým aj vyliečený a zdravý.
Choroba môže vzniknúť, keď
- nie som slobodný, riadim sa názormi, predstavami a želaniami,
neprijímam sa taký, aký som Tu a Teraz.
Choroba môže vzniknúť, keď
- nežijem Tu a Teraz. Pretože život sa koná len v prítomnosti.
Keď žijem z minulosti, žijem minulosť, ktorá je však
už mŕtva. Ak žijem v budúcnosti, žijem v čase, ktorý ešte
nenastal. Ziť môžem len v prítomnosti, lebo život prúdi
a mení sa z okamihu na okamih. Ak žijem na iných miestach,
ako sa práve nachádzam, teda Tu, potom ani moje
myšlienky nekrúžia okolo mňa, ale zotrvávajú pri iných
osobách a veciach, ktoré mi bránia byť samým sebou. Život
mnou v tom prípade nemôže prúdiť v takom rozsahu,
ako by to bolo správne. Vždy, keď nie som Tu a Teraz, nemám
ani možnosť prijať sa taký, aký teraz som. Nemám
možnosť byť taký, aký som v tomto okamihu a na tomto
mieste. Život však musí prúdiť, inak ho zastavujú prekážky
a hranice - a to ma robí chorým.